Magazín
Rozhovor s profíkom kat. classic physique Andrejom Vargom
dátum: 06.12.2017 | autor: mozolani.com
rubriky: Kulturistika
Prečo slovenský profesionál Andrej Varga odložil svoj Pro debut v kategórii classic physique? Má už vytýčenú novú výzvu? Čo hovorí na rozdelenie kulturistického sveta a neuvažuje o tom, že prestúpi do Elite Pro ako Adela Ondrejovičová? Prečítajte si rozhovor s Andrejom Vargom, v ktorom odpovedá na naše otázky.

!!! Kupuj športové oblečenie značky GORILLA WEAR cez e-shop TU

V predaji aj v kamennom Mozolani Fitness Shope ZOC Max!!!

 

Svoj prvý štart na Pro súťaži si mal naplánovaný na 18. 11. 2017 v Kalifornii. Prečo si od tohto zámeru upustil?

Áno, uvažoval som o súťaži v Kalifornii, ale keďže som nebol pripravený na sto percent, bolo rozumnejšie peniaze vraziť do ďalšej prípravy, ako by som ich mal minúť teraz bez adekvátneho výsledku. Debutovať medzi profesionálmi má pre mňa význam len vtedy, keď budem pripravený najlepšie, ako môžem, lebo chodiť niekde do Ameriky na súťaže len preto, aby som sa ich zúčastnil a potom si o tom zavesil fotku na facebook, to je zbytočné. Po prestupe z amatérov k profesionálom som zmenil kategóriu, prešiel som z klasickej kulturistiky do classic physique, čo znamená, že môžem mať o 10 kilogramov viac čistej svalovej hmoty a to sa nedá urobiť len tak. Nepoznám nikoho, kto to dokázal za rok. Navyše, teraz sa podľa nových pravidiel môj váhový limit zvýšil na 90,5 kg.

Kedy teda absolvuješ svoj Pro debut?

Momentálne som v takom režime, že stravu si stále držím a som vo forme, ktorá by medzi amatérmi bola v pohode, svaly sú tvrdé, telo vyrysované a symetrické, nemusím sa hanbiť niekde vyzliecť, lenže medzi profíkmi, ako som spomínal, musím byť svalnatejší. V tejto chvíli je predčasné hovoriť o tom, či budem súťažiť na jar alebo jeseň 2018, bude záležať na tom, ako budem vyzerať. Ale Pro kartu na rok 2018 už mám doma a teším sa na to, že ju na rozdiel od tohto roku aj využijem. Ročný poplatok za Pro kartu je 250 dolárov, tak ju samozrejme nechcem mať na parádu... S mojím trénerom Lukášom Osladilom, s ktorým pokračujem v spolupráci, sme sa dohodli, že bude dobré ešte počkať a absolvujem súťaž aj vtedy, keď budem pripravený na sto percent.

Profíkov pribúda ako húb po daždi, čo ty na to?

V minulosti, keď bol niekto profík, tak to už bolo niečo. Na Slovensku bola Pro karta skoro až nedostižná a aj veľkým osobnostiam, ktoré dosahovali výborné výsledky na významných podujatiach, sa ju podarilo získať až po viac ako 10-tich rokoch súťaženia. A dnes? Je to oveľa ľahšie, dokonca niekto nemusí ani absolvovať majstrovstvá sveta či majstrovstvá Európy, zaplatí poplatok a dajú mu Pro kartu, ale ja by som si takú Pro kartu ani nevážil, pretože, ak sa ho niekto spýta, aké úspechy medzi amatérmi dosiahol, tak čo mu povie?! Že vyhral pohárovú medzinárodnú súťaž... Podľa mňa by si Pro kartu mal každý zaslúžiť, ako to bolo kedysi.

Andrej ty si ako klasik prvý na Slovensku, ktorý získal Pro kartu, prvý s triumfom na Arnold Classic, prvý s titulom majstra sveta do 175 cm, prvý s víťazstvom na EVLS Prague, prvý s medailou na Európskych hrách a prvý, ktorý bude súťažiť v classic physique medzi profíkmi. Aký máš názor na rozdelenie kulturistického sveta na dve konkurenčné federácie (IFBB International a NPC IFBB Pro League) a dva koncepty profesionálnych súťaží?

Ja som prestúpil do Pro ligy v období, keď to bolo spojené a pod jednou strechou, ale teraz si obe federácie navzájom konkurujú a snažia sa udržať pretekárov. Je v tom politika a biznis... Inak, páči sa mi ten názov Elite Pro vo federácii Rafaela Santonju, to je fajn, akože elita, ale všetci vedia a vždy to tak bude, ze Olympia je maximálny vrchol, ktorý sa dá v kulturistike dosiahnuť. Keď chceš na seba pracovať a zlepšovať sa, porovnávať sa s tými najlepšími a spolu stáť s nimi na jednom pódiu, musíš mať od Jima Maniona ozajstnú Pro kartu. Už len vybojovať si účasť na Olympiu je obrovský úspech. Na Olympii štartujú najlepší z najlepších, klobúk dole pred každým, kto sa jej zúčastnil.

Máš pravdu, ale aj tak, napríklad teraz trojnásobná účastníčka Olympie Adela Ondrejovičová prestúpila do Elite Pro... Nenapodobníš ju?

Ešte som ani raz neštartoval na súťaži v NPC IFBB Pro League a už mám prestúpiť do IFBB Elite Pro??? V tomto momente neuvažujem sa vrátiť, v klasickej kulturistike do 175 cm by som sa len trápil a stagnoval, v classic physique sa môžem skvalitňovať a naberať hmotu, posúvať sa ďalej a napredovať. Na jednej strane by to bol krok späť vrátiť sa, na druhej strane nič nie je definitívne, vrátiť sa môžem hocikedy, uvidím, ako sa mi bude dariť. Všetko je otvorené. Keďže sledujem vašu stránku mozolani.com a kulturistickú scénu, zaregistroval som, že Adela prestúpila. Ona urobila dobre, myslím si, že v IFBB Elite Pro môže vyhrávať na rozdiel od NPC IFBB Pro League, kde je trend rozhodcov taký, že väčšinou uprednostňujú domácich Američanov, navyše černosi majú inú stavbu tela ako my, preto sa máloktorý Európan umiestni na vysokých priečkach. Niekedy je za tým aj veľký lobbing a politika. Ako napísala Adela, každý nech si súťaží tam, kde chce, hlavne, aby ho to bavilo. Tento šport je ťažký a finančne náročný. Je jednoduchšie vycestovať na súťaž do Rakúska, Maďarska, Talianska či Španielska ako do Ameriky. V amatérskej kulturistike to bolo super, tomu, kto bol v reprezentačnom A-tíme, všetky náklady súvisiace s MS alebo ME (cesta, hotel, štartovné) platila asociácia (SAFKST), ale medzi profíkmi si všetko musíš financovať sám, pokiaľ nemáš nejakého silného sponzora, ktorý ťa dotuje a vďaka ktorému chodíš na súťaže aj vtedy, keď to nemá nejaký význam. Žiaľ, kulturistika nie je tak ohodnotená ako niektoré iné športy, v ktorých tí najlepší inkasujú veľké prachy a vyhrávajú autá. Keby som dosiahol tie svoje úspechy napríklad v tenise, teraz by som mal na Floride postavený dom, ale ja mám doma poháre, medaily, diplomy, ktoré môžem akurát tak 'handričkovať', aby sa leskli. Kulturistiku skrátka musíš milovať, musí ťa to baviť...

Autor: Ľubomír Chochula